ODBORNÍCI

Prenalytika

Klinická biochémia

Laboratórne vyšetrenia delíme na 3 fázy:

  • preanalytickú
  • analytickú
  • postanalytickú

Preanalytická časť sa významne podieľa na správnosti laboratórneho vyšetrenia a v celom procese zahŕňa viac než 50%. Je definovaná ako postupy a operácie od požadovania analýzy po zahájenie analyzovania vzorky, t.j. skladá sa z prípravy pacienta na odber, odberu biologického materiálu, jeho uskladnenia a transportu do laboratória.

Vlastná analytická časť je vykonávaná laboratóriom v súlade s postupmi správnej laboratórnej praxe /SLP/. Za najpodstatnejšie je treba zmieniť sa o nutnosti vypracovaného systému internej kontroly kvality a zapojenie laboratória do externej kontroly kvality. Tieto systémy výraznou mierou eliminujú chyby analytického postupu.

Posledná časť – postanalytická má interdisciplinárny charakter spolupráce laboratórium – indikujúci lekár.
Ide o interpretáciu výsledkov stanovenia vo vzťahu k fyziologickým hodnotám a ku klinickému obrazu pacienta.

Rada faktorov preanalytickej fázy môže významným spôsobom ovplyvniť výsledok vyšetrenia, a preto je snahou tieto faktory eliminovať.
Preanalytický proces začína indikáciou požadovaného vyšetrenia a prípravou pacienta k odberu.

Faktory ovplyvňujúce preanalytickú fázu

  1. odber materiálu
  2. biologické vplyvy:
    • ovplyvniteľné
    • neovplyvniteľné
  3. transport materiálu
  4. skladovanie materiálu

Odber materiálu

Najčastejšie chyby preanalytickej fázy sa týkajú odberu materiálu od pacienta a jeho označenie. Je nutná presná identifikácia biolog.materiálu, riadne označenie vzorky, aby nedošlo k jeho zámene

  • Správne pripraviť a poučiť pacienta
  • Postupovať správnou technikou odberu

Neovplyvniteľné faktory preanalytickej fázy

  • Intraindividuálna variabilita,ktorej zložkou sú necyklické, nepredikovateľné variácie. Túto možno minimalizovať pomocou opakovaných odberov.
  • Pohlavie, rasa, vek, gravidita

Rozdiely sú dané hlavne hormonálnym vybavením, svalovou hmotou…V dobe pohlavnej zrelosti môžu byť rozdiely maximálne, v rannom veku a v starobe sa môžu rozdiely znižovať.
Gravidita je mimoriadnym zdrojom mechanizmov, ktoré vedú k zmenám koncentrácií, aktivít, počtu komponent – napr. zmena produkcie hormónov, zvýšenie glomerulárnej filtrácie, zmena koagulácie, atď.

Ovplyvniteľné faktory preanalytickej fázy

  • Fyzická záťaž – pred odberom biolog.materiálu
  • Vplyv diéty, resp.hladovania
  • Vplyv liekov
  • Nadmorská výška: nad 3000m zvýšenie Ery, Htk, CRP, zníženie klírens kreatinínu, estriolu, renínu…
  • Mechanická trauma: napr. zvýšenie PSA po vyšetrení prostaty, jazde na bicykli, CK, AST, ALT po svalovej traume…
  • Stres: zvyšuje renín, aldosterón, somatotropín, katecholamíny, ACTH, kortizol, prolaktín a ďalšie hormóny. / Významný stres je aj prebudenie, pooperačný stres…/

Hlavné interferencie

  • Lipémia
  • Hemolýza
  • Hyperbilirubinémia
  • Interferencie endogénnych látok /chladové aglutiníny, kryoglobulíny, heterofilné protilátky, autoprotilátky../
  • Liekové interferencie

Hemolýza je najčastejšia príčina ovplyvnenia laboratórnych vyšetrení, ktorá sa uplatní uvoľnením látok z hemolyzovaných erytrocytov i analytickou interferenciou vplyvom zmeneného zafarbenia séra, plazmy.
– ovplyvňuje stanovenie: ALP, ACP, AST, ALT, GMT, LD, bilirubín, cholesterol, ureu, fosfor, kreatinín, železo, bielkoviny, Na, K a iné
Lipémia – ovplyvňuje stanovenie LDL, CRP, IgA, IgG, IgM a iné

Pokyny pre odber a transport biologického materiálu na biochemické vyšetrenia

Odber vzoriek krvi
Venózny odber

Odber na bežné vyšetrenia sa má robiť ráno nalačno, pacient môže piť malé množstvo čistej vody. Krv sa odoberá najčastejšie z periférnej žily v lakťovej jamke. Miesto sa asi 10 cm nad odberom jemne pritlačí. Koža sa pred vpichom dezinfikuje 70-80% etanolom, alebo 70% izopropanolom. Miesto sa po dezinfekcii nechá zaschnúť, pretože alkohol môže spôsobiť hemolýzu.

Odber z kapiláry

Používa sa na stanovenie glukózy, alebo glukózového profilu. Robí sa z bruška prsta ruky alebo ušného lalôčka po hyperemizácii a dezinfekcii. Po pichnutí sterilnou lancetou sa odoberie potrebné množstvo krvi do skúmavky obsahujúcej antikoagulačné činidlo a inhibítor glykolytických enzýmov.

Odber vzorky moču
Močový sediment

Pokiaľ neurčí ordinujúci lekár ináč, vykonáva sa vyšetrenie z prvej rannej vzorky moču. Príjem tekutín nemá byť počas noci nadmerný, aby nebol moč veľmi zriedený. Pred odberom je nutná očista vonkajších genitálií vodou. K vyšetreniu sa použije vzorka zo stredného prúdu moču. U žien platí, že odber by mal byť vykonaný v období mimo menštruácie. K biochemickému vyšetrenie moču je určená plastová skúmavka so žltým uzáverom, ktorú pacient dostane na ambulancii ordinujúceho lekára. Môže sa použiť aj iná čistá a suchá nádobka (v ktorej nebudú zbytky pôvodného obsahu). Objem má byť asi 10 ml. Skúmavka musí byť čitateľne označená na štítku menom a rokom narodenie/ rod.číslom pacienta. Interval od vymočenia do spracovania vzorky má byť do 1 hodiny, maximálne do 2 hodín. Ak nie je možné dodržať uvedený čas, ku vzorke je treba pridať konzervačné činidlo – 1 – 2 kv.40% formalínu,1 – 5 kv. 10% thymolu v izopropanole (na 5 – 50 ml moču)

Kreatinín klírens súčasne s Addisovým sedimentom
  1. Pred zberom si pripravte 2 nádoby /najlepšie plastové fľaše, dobre vymyté a opláchnuté čistou vodou/.
  2. Zber trvá 24 hod a je rozdelený na dve 12-hodinové frakcie – denný a nočný zber. Zber začína v určený deň presne o 6 hod.ráno, kedy sa pacient naposledy dôkladne vymočído záchoda, NIE DO ZBERNEJ NÁDOBY! Od tejto doby močí len do prvej zbernej nádoby, do ktorej sa posledný raz vymočí presne o 18 hod. Túto nádobu označí ako denný zber. Pokračuje sa zberom moču do druhej nádoby, do ktorej sa naposledy vymočí ráno o 6hod.ráno. Túto nádobu označí ako nočný zber.
  3. Obe nádoby odniesť hneď ráno po skončení zberu na pracovisko, ktoré vyšetrenie žiadalo. Pacient neraňajkuje, nakoľko mu bude odobratá aj krv. Môže sa napiť nesladeného čaju.
Klírens kreatinínu, odpady minerálov a metabolitov

Platí rovnaký postup ako vyššie uvedené, len zber nie je rozdelený na dve 12-hodinové frakcie, ale celé 24-hodinové množstvo
musí byť zmiešané spolu. Po odmeraní objemu sa priemerná vzorka /cca10ml/ doručí do ambulancie.

Addisov sediment

Pre zber moču na vyšetrenie Addisovho sedimentu platí 12-hodinový nočný zber moču.

Nutné dodržať:
Počas zberu nejesť mimoriadne množstvo mäsa, nepodnikať mimoriadne ťažkú fyzickú prácu, obmedziť príjem kávy a čaju. Počas vyšetrenia užívať len tie lieky, ktorých nutné podávanie doporučil lekár, ostatné lieky vynechať.
Počas zberu je nutné dosiahnuť dostatočný objem moču vhodným a rovnomerným príjmom tekutín. Za vhodný považujeme taký príjem tekutín, aby sa dosiahlo 1500 – 2000 ml moču u dospelého za 24 hod., tzn., že na každých 6 hod. zberu moču vypiť asi 3 l tekutín.

Klinická hematológia

Najčastejšími preanalytickými chybami pri hematologických vyšetreniach sú:

  • Zvolenie nesprávneho typu odberovej skúmavky alebo ihly
  • Zvolenie nesprávneho poradia pri odbere viacerých skúmaviek
  • Nedostatočné premiešanie skúmaviek
  • Nedostatočná naplnenosť skúmaviek
  • Hemolýza vzorky
  • Neskoré dodanie do laboratória
  • Nesprávne označenie resp. neoznačenie vzorky

Pri vyšetrovaní vzoriek krvi na hematologické parametre je potrebné odobrať biologický materiál do skúmavky s príslušným antikoagulačným činidlom. Do skúmavky s EDTA (K2EDTA alebo K3EDTA) odobrať krv na vyšetrenie krvného obrazu a diferenciálneho rozpočtu leukocytov a do skúmaviek s citrátom (citrát s koncentráciou 3,2% alebo 3,8%) na vyšetrenie väčšiny hemostazeologických parametrov. Veľkú pozornosť je treba venovať poradiu skúmaviek pri odbere. Krv na vyšetrenie hemostázy sa má odoberať ako druhá v poradí- prvá skúmavka by mala byť skúmavka na sedimentáciu erytrocytov. Pri dlhšie trvajúcom odbere dochádza k aktivácii hemostázy a môžu sa skreslovať výsledky. Pri odbere do gélovej skúmavky pred citrátovou by sa gél mohol dostať do skúmavky s citrátom, kde by spôsobil falošne patologický výsledok koagulačných testov. Pri odbere skúmavky s EDTA pred odberom na biochemické testy by draslík, naviazaný ako draselná soľ kyseliny etyléndiamíntetraoctovej (EDTA), mohol spôsobiť falošne zvýšenú hladinu draslíka v sére. Preto sa odporúča dodržiavať nasledovné poradie skúmaviek pri odbere:

  1. Krv na vyšetrenie krvných kultúr
  2. Sedimentácia erytrocytov
  3. Koagulácia
  4. Sérum bez aditív
  5. Sérum s gélom
  6. Litium heparín
  7. EDTA
  8. Glykémia
  9. Ostatné

Dôležité je, aby skúmavka bola optimálne naplnená, maximálna prípustná odhcýlka je ± 10%. Pokiaľ tento objem nie je dodržaný, môže nastať hemolýza, menia sa hladiny koagulačných faktorov (predĺženie koagulačných časov) a menia sa hodnoty krvného obrazu. Obsah každej skúmavky je nutné dôsledne premiešať pomalým otáčaním 5-10 krát, skúmavka na vyšetrenie hemostázy 3-5 krát.

Klinická imunológia a alergológia

Pokyny pre odber a transport biologického materiálu na imunologické vyšetrenia

Kompletné vyšetrenie bunkovej imunity:
  • rozetový test, fagocytová aktivita, mikrobicídna schopnosť, subpopulácie lymfocytov – 7 ml heparínová skúmavka krvi
Jednotlivé vyšetrenia samostatne:
  • rozetový test  –  2-3 ml
  • fagocytová aktivita   – 0,5 ml
  • mikrobicídna schopnosť  –  2 ml
  • subpopulácie ly, Mo, Ne, základná schéma – 0,5 ml

Na vyšetrenie subpopulácii lymfocytov môže byť i krv odobratá do EDTA, na ostatné vyšetrenia iba heparínová

Klinická mikrobiológia

Zásady odberu vzoriek biologického materiálu

  • vždy treba odobrať typickú časť biologického materiálu, v ktorej sa predpokladá najviac hľadaných mikroorganizmov
  • materiál je potrebné odoberať pred začatím liečby antimikrobiálnymi liekmi
  • materiál odoberať sterilne, aby sa zabránilo kontaminácii nežiadúcimi baktériami
  • odber materiálu v závažných prípadoch je vhodné opakovať, čím sa zvýši pravdepodobnosť dôkazu infekčného agens
  • každú vzorku presne označiť a čitateľne vypísať sprievodný lístok
  • materiál čo najrýchlejšie doručiť do laboratória

Za odber materiálu je zodpovedný ordinujúci lekár.

Odber výterov na bakteriologické vyšetrenie

Výter z tonzíl

Sterilným tampónom čo najdôkladnejšie otrieme povrch jednej i druhej mandle. Tampón sa nesmie dotknúť koreňa jazyka, preto je potrené jazyk stlačiť lopatkou. U pacientov po tonzilektómii vykonávame výter zo zadnej steny faryngu.

Výter z nosohltana

Robí sa vatovým tampónom na drôte, ktorého koniec po vytiahnutí zo skúmavky zahneme v dĺžke 2 -4 cm do 90 -110° uhla. Po stlačení jazyka tampón zavedieme za zadný okraj mäkkého podnebia, hrot tampónu otočíme nahor a ním otrieme sliznicu v klenbe nosohltana. Po odbere drôt sterilnou pinzetou vyrovnáme a tampón opatrne zasunieme do skúmavky.

Výter z nosa

Sterilným tampónom , ktorý zavedieme skrutkovitým pohybom do dolného nosového priechodu po spodine nosovej dutiny. Po vytiahnutí zavedieme tampón nahor do prednej časti nosovej dutiny.

Spútum

Odoberá sa ranné spútum nalačno . Pred odberom spúta si pacient dôkladne vypláchne ústa vodou a zhlboka zakašle. Vykašľané spútum zachytí do sterilnej skúmavky.

Výter z ucha

Robíme opatrným skrutkovitým zavádzaním tenkého sterilného tampónu do vonkajšieho zvukovodu.

Výter zo spojivkového vaku

Spojivkový vak vytrieme skrutkovitým pohybom sterilného vatového tampónu po nadvihnutí mihalnice od očnej gule. Naberieme sekrét, alebo materiál z vriedkov. Tampón vložíme do transportného média.

Výter z konečníka

Odoberáme najlepšie po stolici. Tampón zavedieme skrutkovitým pohybom do konečníka tak ďaleko, aby sa povrch tampónu znečistil stolicou. Tampón z konečníka opatrne otáčaním vytiahneme a vložíme do transportného média, ktoré je súčasťou odberovej súpravy

Gynekologické výtery

Robíme detoxikovaným tampónom za kontroly pošvovým zrkadlom. Podľa diagnózy odoberáme materiál zo zadnej pošvovej klenby, alebo z vonkajšieho ústia krčka maternice. Tampón odosielame v transportnom médiu. Výter na Trichomonas vaginalis vykonávame vatovým tampónom, ktorý po odbere vkladáme do kultivačného média pre Trichomonas vaginalis Výter na dôkaz Chlamydia trachomatis vykonávame dakrónovým tampónom, ktorý po odbere otrieme na podložné sklíčko pre chlamýdie. Výter na Mycoplasma hominis a Ureaplasma urealyticum vykonávame tampónom dodaným spolu s transportným médiom z laboratória. Tampón po odbere vytrepeme do média, zahodíme ho a médium zasielame do laboratória.

Výter z uretry

Robíme detoxikovaným tampónom, ktorý pomalým otáčaním zasúvame do hĺbky 3 – 4 cm. Tampón vložíme do transportného média. Pri výteroch na chlamýdie, mykoplazmy a ureaplazmy, trichomonády a gonokoky postupujeme spôsobmi uvedenými pri gynekologických výteroch.

Odber moča

Moč vyšetrujeme kvantitatívnymi metódami. Zisťujeme počet mikróbov v 1ml nezriedeného moča – kvantitatívna bakteriúria. Odoberá sa prvý ranný moč. Pred odberom treba očistiť vonkajšie ústie močovej rúry a jej širšie okolie mydlom a vodou a potom slabým dezinfekčným roztokom / napr. Septonex /. Potom necháme prvý prúd moča pacientom vymočiť von. Do sterilnej skúmavky zachytíme stredný prúd moča v množstve 5 – 7 ml. U veľmi malých detí treba vyvolať reflex na spontánne močenie /Perezov reflex/. Na odber možno použiť sterilné plastikové vrecko, ktoré pripevníme na genitálie po ich predchádzajúcom umytí mydlom a vodou. Vrecko treba ihneď po vymočení odstrániť. Ak nedôjde k vymočeniu do 30 min., treba celý postup opakovať s novým vreckom.

Odber krvi na vyšetrenie bakterémie

Baktérie sa z ložiska vyplavujú asi 1 hodinu pred začiatkom vzniku triašky a zvyšovania teploty. Kontinuálna bakterémia je charakteristická pre bakteriálnu endokarditídu a intravaskulárne ložiská. Na odbery sú k dispozícii rôzne nádoby. Kožu v mieste vpichu dezinfikujeme 70% alkoholom. Po odtrhnutí krytu uzáveru na odberovej nádobke dezinfikujeme povrch gumovej zátky. Detoxikovaným tampónom urobíme po dezinfekcii kože ster v mieste vpichu a zašleme spolu s hemokultúrou do laboratória. Odoberieme vzorku krvi, vymeníme ihlu na striekačke a jej obsah umiestnime do nádobky. Po odbere nádobku premiešavame asi 3 min, aby sa krv nezrazila. V prípade podozrenia na bakterémiu vyvolanú anaeróbnymi mikroorganizmami použijeme nádobku na hemokultiváciu anaeróbnych mikroorganizmov. Odbery vzoriek robíme podľa teplotnej krivky a pri triaške. Prvú vzorku odoberieme na začiatku stúpania teploty. Najvhodnejší je odber 1 hodinu pred očakávaným max. vzostupom teploty. Druhú vzorku krvi odoberieme po hodine. Ak bola zahájená ATB terapia, odoberáme krv pred podávaním antibakteriálneho lieku. Nádobky so vzorkami krvi treba nechať do doby odoslania do laboratória pri izbovej teplote. Pozitívny výsledok, ako aj izoláciu a identifikáciu bakteriálneho kmeňa ako aj antibiotikogram hlásime telefonicky okamžite po získaní výsledku.

Odber likvoru na kultivačné vyšetrenie

Prísne asepticky lumbálnou punkciu sa napichne miešny kanál a z punkčnej ihly sa nechá samovoľne odkvapkať do sterilnej skúmavky likvor v množstve minimálne 1 ml / likvor nenaťahovať pod tlakom do striekačky!/ Po odbere sterilnú skúmavku s materiálom okamžite doručiť do laboratória. Ak nie je možné likvor okamžite doručiť, je potrebné ho uskladniť pri izbovej teplote v tme. Nikdy nedávame odobratý likvor do chladničky!

Materiál na anaeróbnu kultiváciu

  1. Tekutý materiál odoberáme a posielame v injekčnej striekačke, z ktorej po nabratí materiálu
    vytlačíme vzduch a koniec zapichneme do gumovej zátky a prelepíme proti odpadnutiu.
  2. Výtery na detoxikovaných tampónoch umiestnime okamžite po odbere do transportného Amiesovho média s aktívnym uhlím a čo najrýchlejšie transportujeme do laboratória.
  3. Časti orgánov a tkanív posielame v uzavretých skúmavkách rýchlym transportom do laboratória.

Odber hnisu, punktátov a exudátov

Robíme punkčnou ihlou do sterilnej skúmavky. Ak je materiál hustý, naberáme ho detoxikovaným tampónom po incízii steny dutiny abscesu a tampón umiestňujeme do transportného média. Odber hnisu a exudátov tam, kde je zavedená drenáž vykonáme tak, že voľný koniec drénu pred odobratím dezinfikujeme 70% etylalkoholom. Potom prvú časť hnisu necháme odtiecť alebo odoberieme injekčnou striekačkou. Na vyšetrenie odosielame až ďalšiu časť hnisu na tampóne v transportnom médiu, alebo v sterilnej skúmavke.

Stolica na dôkaz antigénu Helicobacter pylori

Odoberáme stolicu do čistej odberovej nádoby (nesmie byť vodnatá, alebo odoberaná pri hnačke). Stolicu treba ihneď odoslať do laboratória, ak to nie je možné, uskladniť v chladničke pri 2-4°C max. 1deň.

Odber stolice na Rota, Adenovírusy, Norovírusy a dôkaz toxínu A,B Clostridium difficile

Odoberáme stolicu do čistej odberovej nádoby v objeme 1-3 ml. V prípade, že stolicu nezasielame ihneď do laboratória, vzorku uskladníme uskladniť v chladničke pri 4-8°C. Toto vyšetrenie nie je možné vykonať z tampónu z rekta.

Odber vzoriek na priamy dôkaz Chlamydia trachomatis

Odber vzoriek zo spojivkového vaku

Ak sú zasiahnuté obidve spojivky, materiál odoberáme najprv z menej postihnutého oka. Materiál odoberáme v poradí dolná spojivka, horná spojivka. Postup opakujeme 2 – 3 krát. Po odbere tampón otrieme do okienka podložného sklíčka určeného na imunofluorescenčný dôkaz. Po zaschnutí sklíčko vložíme do priloženého vrecúška a transportujeme do laboratória.

Odber vzoriek u žien

Pri odbere sterilným tampónom odstránime hlienovú zátku z cervixu. Potom dakrónovým tampónom urobíme výter z cervixu rotáciou počas 10 – 20 sekúnd. Tampón sa pri odbere nemá dotknúť vaginálnej steny. Po odbere tampón otrieme do okienka podložného sklíčka určeného na imunofluorescenčný dôkaz. Po zaschnutí sklíčko vložte do priloženého sáčku a transportujte do laboratória.

Odber vzoriek u mužov

Pacient by nemal pred odberom močiť aspoň 2 hod. Odber uretrálneho výteru robíme zasunutím dakrónového tampónu do hĺbky 2 – 4 cm a jeho rotáciou 10 – 20 sekúnd. Po odbere tampón otrieme do okienka podložného sklíčka určeného na imunofluorescenčný dôkaz. Po zaschnutí sklíčko vložte do priloženého sáčku a transportujte do laboratória

Odber moča na dôkaz Chlamydia trachomatis

Pred odberom nesmie pacient 2 hodiny močiť. Ideálna je vzorka prvého ranného moču. Odoberáme prvý prúd, kde je epiteliálnych buniek z močovej rúry. Moč zasielame do laboratória minimálne v objeme 10 ml.

Odber vzoriek na priamy dôkaz Chlamydia pneumoniae

Vyšetrovacou lopatkou zatlačíme na koreň jazyka a dakrónovým tampónom zotrieme sliznicu epiglotis. Získaný materiál otrieme na podložné sklíčko určené pre imunofluorescenčný dôkaz. Podložné sklíčka na imunofluorescenčný dôkaz chlamýdií poskytuje zdarma laboratórium.

Parazitologické vyšetrenia

Stolica na parazitologické vyšetrenie

Čerstvú stolicu v objeme 3 – 5 ml /veľkosť orecha/ odoberáme 3-krát po sebe / optimálne obdeň /.Pri suspektnej amebióze je potrebné doručiť stolicu na vyšetrenie čo najrýchlejšie. Pri negatívnom laboratórnom náleze, ale príznakoch svedčiacich pre parazitózu je nutné opakovať vyšetrenie ešte 2 krát, vždy po 4 – 7 dňoch.

Perianálny zlep

K dôkazu vajíčok Enterobius vermicularis metódou podľa Grahama sa používa priehľadná lepiaca páska, ktorá sa pritlačí lepiacou stranou na perianálnu oblasť, ktorá nebola večer umytá a ráno hneď po prebudení sa urobí zlep. Lepiaca páska sa po odbere prilepí na podložné sklíčko a odošle do laboratória.

Duodenálna šťava

Pred odberom sa odporúča pacientovi podať 40 ml 20% Mg SO4. Obsah duodéna v objeme 2 – 5 ml odberáme do sklenených, alebo plastových skúmeviek. Dodávame do laboratória do 2 hodín pri teplote 35 – 37° C /v termoske/.

Diagnostika článkonožcov

Červy a ich časti dodávame do laboratória v sklenených nádobách v natívnom stave, alebo vo fyziologickom roztoku.

Mykologické vyšetrenia

Kožné šupiny sa odoberajú zoškrabnutím sterilným skalpelom po predchádzajúcom odmastení ložiska 70% alkoholom do sterilnej skúmavky. Materiál sa získava predovšetkým z okrajov ložiska na rozhraní zdravého a chorobne zmeneného tkaniva, kde s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladáme najvyšší počet plne životaschopných elementov húb. Z akútnych lézií s tvorbou pľuzgierov je treba získať ich povrchy odstrihnutím malými nožničkami, ako aj obsah pustulóznych pupencov treba odobrať vatovým tampónom.
Odber biologickej vzorky (šupiny) na dôkaz lipofilných kvasiniek je podobný ako pri podozrení na dermatofytózu, ale ložisko pred odberom neodmasťujeme etanolom. Vzorku treba doručiť do 24 hodín po odbere.
V ochlpenej oblasti sa odoberajú vlasy alebo fúzy epilačnou ihlou. Pozornosť treba venovať vlasom zmeneným, diskolorovaným a polámaným. Snažíme sa vždy získať folikulárnu časť vlasov. Odber strihaním vlasov nožnicami nad úrovňou pokožky je bezcenný a preto ho nevykonávame. Najvhodnejším miestom na získanie bazálnych častíc sú opäť okraje lézií.
Pri onychomykózach je potrebné získať častice zo spodnej steny nechtovej platničky súvisiacej s nechtovým lôžkom. Po dôkladnom očistení nechtovej platničky 70 %-ným alkoholom odstrihneme distálny okraj nechta a odstránime detritus, ktorý je zachytený pod voľnou časťou nechtovej platničky (tento materiál nie je vhodný, obsahuje najmä baktérie a hubové saprofyty, jeho kultivácia vedie k nežiaducim kontamináciám a k falošným výsledkom). Pre záchyt dermatofytov je kultivácia odstrihnutých nechtov bezcenná, pretože ich elementy sa tu nenachádzajú. Na vyšetrenie sú najlepšie častice podnechtových hyperkeratóz. Sterilným skalpelom alebo malou sterilnou kyretou zoškrabeme keratínovú hmotu z dostupnej vnútornej časti nechtovej platničky na rozhraní chorej a zdravej časti nechta. Na vyšetrenie lézií v miestach genitofemorálnej oblasti, oblasť pod prsiami je možné použiť vatové tampóny. Tento spôsob odberu sa osvedčil predovšetkým ku kultivačnému dôkazu kandidóz. Kultivačný dôkaz mykotického agens môže byť do značnej miery ovplyvnený predošlou antimykotickou liečbou, poprípade chemoterapiou. Ak by boli prejavy dermatomykóz ošetrené lokálnymi antimykotikami, s odberom treba počkať 10 – 35 dní. Pri onychomykózach liečených perorálnymi antimykotikami je kontrolné vyšetrenie vhodné s časovým odstupom 6 týždňov až 3 mesiace po ukončení liečby.

Molekulárno-biologické vyšetrenie

Výtery robíme špeciálnym sterilným tampónom, ktorý spolu s odberovou skúmavkou dodáva naše laboratórium. Odber sa vykonáva tak ako na bakteriologické vyšetrenie (pokyny pre odber sú uvedené v časti Odber výterov na bakteriologické vyšetrenie). Tampón vytrepeme do média v odberovej skúmavke (vytrepávame maximálne 15 sekúnd!). Následne tampón vyhodíme, skúmavku uzavrieme, označíme a čo najrýchlejšie zašleme do laboratória. V opačnom prípade uskladníme v chladničke pri teplote 4 °C max. 1 deň.
Spútum a vzorky z urogenitálneho traktu odoberáme do sterilných umelohmotných skúmaviek, ktoré označíme a čo najrýchlejšie zašleme do laboratória. V opačnom prípade uskladníme v chladničke pri teplote 4 °C max. 1 deň.
Pri odbere moču na dôkaz DNA Chlamydia trachomatis, Neisseria gonorhoeae, Cytomegalovirus nesmie pacient pred odberom 2 hodiny močiť. Ideálna je vzorka prvého ranného moču. Odoberáme prvý prúd, kde je najviac epiteliálnych buniek z močovej rúry. Moč zasielame do laboratória minimálne v objeme 10 ml. Čo najrýchlejšie zašleme do laboratória. V opačnom prípade uskladníme v chladničke pri teplote 4 °C max. 1 deň.

Imunosérologické vyšetrenia

Venózny odber

Odber na bežné vyšetrenia sa má robiť ráno nalačno, pacient môže piť malé množstvo čistej vody. Krv sa odoberá najčastejšie z periférnej žily v lakťovej jamke. Miesto sa asi 10 cm nad odberom jemne pritlačí. Koža sa pred vpichom dezinfikuje 70-80% etanolom, alebo 70% izopropanolom. Miesto sa po dezinfekcii nechá zaschnúť, pretože alkohol môže spôsobiť hemolýzu. Odber sa robí ihlou, ktorej priemer zodpovedá priemeru žily. Rýchlosť odobratia krvi do vákuových skúmaviek je daná vákuom, pokiaľ sa odoberá do iných skúmaviek treba postupovať pomaly, aby nedošlo k poškodeniu buniek a k hemolýze.

Stanovenie citlivostí na antibakteriálne látky

Break – Point /BP/ – je kvalitatívne testovanie citlivosti. Udáva hraničnú koncentráciu (mg/l), pri ktorej sa testuje účinnosť antibiotika za definovaných in vitro podmienok. Hodnoty BP zohľadňujú prienik liečiva do tkanív a spôsob aplikácie. Interpretácia:
C – kmeň je citlivý – účinná hladina ATB v sére sa dosiahne pri bežnom dávkovaní
sC – kmeň je stredne citlivý – účinná hladina ATB v sére sa dosiahne len pri zvýšenom dávkovaní
U – kmeň je citlivý v moči – účinná hladina ATB sa dosiahne len v dolných močových cestách
L – kmeň je citlivý len pri lokálnej aplikácii uvedeného ATB
R – kmeň je rezistentný
MIC = Minimálna inhibičná koncentrácia (mg/l) – je kvantitatívne stanovenie citlivosti. Je najnižšia koncentrácia antibiotika, ktorá inhibuje rast a rozmnožovanie testovaného mikroorganizmu za definovaných in vitro podmienok
MBC = Minimálna ibaktericídna koncentrácia (mg/l), – je najnižšia koncentrácia antibiotika, ktorá usmrtí 99,9% jedincov testovaného kmeňa mikroorganizmu za definovaných in vitro podmienok

Voľba laboratórneho vyšetrenia citlivosti závisí od:
  • predpokladaného pôvodcu
  • klinickej diagnózy
  • lokalizácie infekčného procesu
  • veku pacienta
  • požiadavky zasielajúceho zariadenia na testovanie citlivosti voči ATB