Ca v sére

Klinický význam:

Meranie hladiny vápnika sa používa pri diagnostike a liečbe choroby štítnej žľazy, rôznych kostných chorôb, chronickej choroby obličiek, urolitiázy a tetánie (občasné kontrakcie alebo spazmy svalov). Celková hladina vápnika v sére sa skladá z troch frakcií: voľného alebo ionizovaného vápnika, 50 %; vápnika viazaného na proteíny, pričom väčšina sa viaže na albumín, len malý podiel je viazaný na globulíny, 45 %; a vápnika viazaného na komplexy, hlavne na fosfát, citrát a bikarbonát, 5 %. Ionizovaný vápnik je fyziologicky najdôležitejší, ale preukázalo sa, že priamo sa ťažko stanovuje. Dá sa odhadnúť z celkového vápnika, ak poznáme obsah proteínov a pH krvi, čo má veľký vplyv na hladinu ionizovaného vápnika. Vápnikové ióny sú dôležité pre prenos nervových impulzov, ako kofaktor v niektorých enzymatických reakciách, na udržiavanie normálnej kontraktility svalov a pre proces koagulácie. Výrazné zníženie koncentrácie vápnikových iónov spôsobuje svalovú tetaniu. Vyššia ako normálna hladina vápnikových iónov spôsobuje zníženú neuromuskulárnu dráždivosť a slabosť svalov, ako aj iné zložitejšie symptómy.

Referenčné hodnoty:

Sérum/plazma
Dospelí  2,20 – 2,65 mmol/L
Deti <12 rokov 2,20 – 2,70 mmol/L

Moč 24hod.
Ženy < 6,2 mmol
Muži < 7,5 mmol

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom
Plazma – Plastová skúmavka s heparínom
Moč – Plastová skúmavka

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 3% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 3% až do 40 mg/dL alebo 684 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 1000mg/dL Intralipidu

Indikácie:

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

7 dní

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6X117 03 Metabolite