Kortizol v sére

Kortizol, hlavný glukokortikoid (predstavuje 75-95 % plazmatických kortikoidov), zohráva kľúčovú úlohu v metabolizme glukózy a v reakcii organizmu na stres.

Hladinu kortizolu reguluje adrenokortikotropný hormón (ACTH), ktorý je syntetizovaný hypofýzou ako odpoveď na kortikotropín uvoľňujúci hormón (CRH). CRH sa cyklicky uvoľňuje z hypotalamu, čo vedie k denným maximám (6.00 – 8.00 hod.) a minimám (23.00 hod.) plazmatických hladín ACTH a kortizolu.

Väčšina kortizolu cirkuluje viazaná na globulín viažuci kortikosteroidy (CBG) a albumín. Za normálnych okolností je menej ako 5 % cirkulujúceho kortizolu voľného (neviazaného). Len voľný kortizol má prístup k enzýmovým transportérom v pečeni, obličkách a iných tkanivách, ktoré sprostredkúvajú metabolický a exkrečný klírens.

Kortizol sa v ľudských obličkách mení na kortizón a kortizón je menej aktívny voči mineralokortikoidnému receptoru. Premenu kortizolu na kortizón v obličkách sprostredkúva izoforma 11- beta-hydroxysteroid dehydrogenázy-2. Klírens kortizolu v obličkách sa zníži aj pri nedostatku enzýmu cytochrómu P450 3A5 (CYP3A5), ako aj pri nedostatku P-glykoproteínu.

Globulín viažuci kortizol (CBG) má nízku kapacitu a vysokú afinitu ku kortizolu, zatiaľ čo albumín má vysokú kapacitu a nízku afinitu k viazaniu kortizolu. Rozdiely v CBG a sérovom albumíne spôsobené ochorením obličiek alebo pečene môžu mať významný vplyv na voľný kortizol.

Pri zvýšenej alebo zníženej hladine kortizolu v krvi vzniká hyperkortizolizmus (Cushingova choroba) a hypokortizolizmus (Addisonova choroba). Kortizol sa používa aj na liečbu kožných ochorení, alergických porúch, ochorení dýchacieho systému, zápalových a mnohých ďalších ochorení.

– Hladiny kortizolu sa môžu zvýšiť v tehotenstve a pri príjme exogénnych estrogénov. Používanie antineoplastického lieku Mitotane tiež zvyšuje globulín viažuci kortizol a celkový kortizol.

– Izolované poobedné meranie kortizolu v sére má malý klinický význam.

– Akútny stres (vrátane hospitalizácie a chirurgického zákroku), alkoholizmus, depresia a mnohé lieky (t. j. exogénne kortikoidy, antikonvulzíva) môžu ovplyvniť cirkadiánne zmeny, ovplyvniť odpoveď na supresné/stimulačné testy a spôsobiť zvýšené východiskové hladiny.‘

– Príznaky alebo znaky Cushingovho syndrómu u pacienta s nízkymi hladinami kortizolu v sére a v moči naznačujú možné účinky exogénnych syntetických steroidov.

Pokyny na odber:

Preferujú sa ranné (8.00 hod.) vzorky. Kortizol z 8. hodiny ráno sa môže označovať ako ranný kortizol a môže sa odobrať kdekoľvek medzi 6. a 10.30 hodinou ráno.

Ďalšie informácie: Ak sa odoberá viac vzoriek, pošlite samostatnú objednávku na každú vzorku.