IgM

Klinický význam:

V sére zdravých ľudí je prítomný imunoglobulín triedy IgG, IgA, IgM, IgD a IgE v zostupnom poradí koncentrácie. IgM tvorí približne 7 % celkových plazmatických imunoglobulínov a ide o prvý imunoglobulín, ktorý odpovedá na antigénový stimul. IgM bežne cirkuluje v plazme vo forme pentaméru a kvôli svojej relatívne veľkej molekulovej hmotnosti (971 kDa) je 75 – 80 % IgM intravaskulárnych. Do skupiny IgM patria prírodné protilátky, napr. izohemaglutiníny krvnej skupiny ABO, Rh soľného roztoku a protilátky voči IgG, napr. reumatoidné faktory. Dôležité funkcie IgM v imunitnej odpovedi spočívajú v aglutinácii patogénov a aktivácii klasickej komplementovej dráhy. Zmeny v koncentrácii imunoglobulínu v sére je možné rozdeliť do nasledujúcich kategórií: Hypogamaglobulinémie: nedostatok IgM je zriedkavý a spojený s recidivujúcimi pyrogénnymi infekciami. Polyklonálne gamapatie: hladiny IgM sú zvýšené pri primárnej biliárnej cirhóze, infekciách prenášaných krvou, ako napr. malária, vírusových alebo bakteriálnych infekciách a reumatoidnej artritíde. Monoklonálne gamapatie: napr. pri Waldenströmovej makroglobulinémii a malígnom lymfóme. Zvýšené hladiny IgM v sére alebo počas prvých štyroch týždňov života môžu značiť vnútromaternicové alebo novorodenecké infekcie, ako sú rubeola, cytomegalovírus, toxoplazmóza alebo syfilis.

Referenčné hodnoty:

Sérum/plazma:
Dospelí:  0,4 – 2,3 g/L
Deti:       0, 0 – 2,0 g/L

Pokyny na odber:

Sérum – Plastová skúmavka s deliacimi granulami/gélom
Plazma – Plastová skúmavka s heparínom/EDTA

Interferencie:

• hemolýza – Interferencia menej než 10% až do 5g/L hemoglobínu
• ikterita – Interferencia menšia ako 10% až do 40 mg/dL alebo 684 μmol/L bilirubínu
• lipémia – Interferencia menej než 10% až do 200mg/dL Intralipidu

Indikácie:

Kritérium pre doordinovanie vyšetrenia:

7 dní

Zdroj:

Návod na použitie BLOSR6x173.01 Specific Protein