Odpad glukózy v moči

Glukóza filtrovaná do primárneho moču z plazmy sa aktívnym transportom spätne resorbuje v proximálnych tubuloch. Organizmus si chráni glukózu pred zbytočnými stratami, preto majú obličkové tubuly značnú rezervnú kapacitu – za fyziologických okolností je transportný systém vyťažený len asi z jednej tretiny. Pri hyperglykémii využitie transportného systému stúpa, a ak prekročí glykémie hodnoty okolo 11 mmol / l (tzv. obličkový prah pre glukózu), je kapacita tubulárnej resorpcie prekročená a glukóza prechádza do moču. Stratu glukózy močom väčšiu ako 0,72 mmol / 24 hodín označujeme ako glykozúria (glukozúria). Glykozúria je najčastejším nálezom vedúcim k odhaleniu diabetes mellitus. Negatívny nález glukózy v moči však toto ochorenie nevylučuje. Stanovenie glukózy v moči preto nepatrí medzi základné biochemické parametre používané na diagnózu a sledovanie DM.

Nález glykozúrie treba hodnotiť spoločne s výškou glykémie nalačno. Na základe glykémie rozlišujeme:

• Hyperglykemicka glykozúria, ktorá je typickým nálezom pri diabetes mellitus. Pri dlhotrvajúcom ochorení sa ale zvyšuje renálny prah pre glukózu a glykozúria môže dokonca vymiznúť. Preto ide len o orientačné vyšetrenie, na základe ktorého nemožno riadiť terapiu DM. Prechodne sa môže vyskytnúť aj tzv. alimentárna glykozúria ako dôsledok stravy bohatej na sacharidy alebo počas oGTT.
• Normoglykemická obličková glykozúria, pri ktorej koncentrácia glukózy v krvi nie je zvýšená. Je dôsledkom poruchy obličkových tubulárnych buniek, ktoré zaisťujú spätnú resorpciu glukózy. Môže byť prejavom autozomálne recesívneho ochorenia, častejšie sa vyskytuje napr. pri toxickom či zápalovom poškodení obličiek postihujúcim funkciu proximálneho tubulu.