Yersinia enterocolitica IgA, IgG

Medicínsky význam

Rod Yersinia zahŕňa niekoľko druhov, ktoré sú patogénne pre rôzne živočíchy. Len 3 z nich môžu vyvolať infekcie u človeka: Y. pestis, Y. enterocolitica a Y. pseudotuberculosis. Pôvodcom črevných infekcií sú Y. pseudotuberculosis a Y. enterocolitica. Prenos yersínií sa uskutočňuje alimentárnou cestou, najmä prostredníctvom nedostatočne tepelne upraveného bravčového mäsa a vnútorností. Zdrojom infekcie môžu byť tiež morské ryby, kontaminovaná voda alebo mlieko. Yersínie sa rozmnožujú pri teplotách 0 – 44 ˚C. Majú schopnosť rozmnožiť sa v potravinách uložených v chladničke.

Yersinia enterocolitica má schopnosť prenikať do epiteliálnych buniek aj do hlbších tkanív v oblasti terminálneho ilea, kde vyvoláva zápalové až nekrotické zmeny a zväčšenie mezenteriálnych lymfatických uzlín.

Klinické prejavy: akútna enterokolitída, horúčka, vracanie, hnačka, stolica s prímesou krvi a hlienu, môžu sa objaviť bolesti v pravom podbrušku spôsobené mezenteriálnou lymfadenitídou a/alebo terminálnou ileitídou. U osôb s imunodeficienciou a u starých ľudí môže dôjsť k bakteriémii. Yersinia pseudotuberculosis má veľkú afinitu k lymforetikulárnym tkanivám a je schopná množiť sa v makrofágoch. Nevyvoláva hnačku, preniká priamo do submukóznych lymfatických tkanív.

Klinické prejavy: horúčka, bolesti brucha lokalizované v ileocekálnej oblasti v dôsledku mezenteriálnej lymfadenitídy a zápalu črevnej steny v oblasti terminálneho ilea. Postinfekčné komplikácie yersíniových infekcií (najmä u osôb, ktoré sú nositeľmi alely HLA-B27): akútna reaktívna artritída – môže prejsť do chronickej polyartritídy, erythema nodosum (najmä u žien), akútna glomerulonefritída, myokarditída. Invazívna infekcia vyvolá tvorbu protilátok. Sérologický dôkaz protilátok sa v praxi využíva najmä pri komplikujúcich reaktívnych polyartritídach.